štvrtok 23. októbra 2008

Kansas City v Missouri :)



A Fall break je tu! Mame to cierne na bielom, ze sme stastne dobehli do polovice prveho semestra. A opat sa nam naskyta prilezitost volna :). To pre nas neznamena nic ine, len opat raz vyrazit za hranice Nebrasky a o kusok doplnit nase spoznavanie krajiny neobmedzenych moznosti.
Tentokrat sme sa vydali len na mensi vylet do Kansas City a okolia, kedze v novembri nas caka velky vylet (psst, ale o tom potom).
Kansas City je najvacsie mesto statu Missouri (nie statu Kansas, co som si tiez donedavna myslela). Jeho oficialna prezyvka je Mesto fontan, pretoze sa ich tu nachadza vyse 200. Vraj je to po Rime 2. najvyssi pocet fontan. Dalsou domenou Kansas City je mnozstvo bulvarov, okrem Pariza ich ma najviac na svete. Aj preto je niekedy mesto nazyvane ako "Pariz roviny".
Asi vdaka tymto europskym detailom posobilo na mna Kansas City velmi prijemne. Fakt som mala pocit akoby v tom meste vyzarovalo nieco europske, konecne som citila vanok kultury, ktora mi v mnohych americkych mestach chyba. Damy a pani v elegantnych satach, elegantne obchody s drahym oblecenim a kozmetikou....kraasa.
Noc sme stravili v univerzitnom meste Lawrence (stat Kansas). Jeho zaujimavostou je, ze tu vznikla myslienka basketbalu. Mesto sa taktiez vyznacuje znacnou davkou slobody (v kazdom smere). Podprsenky povesane na jednom mostov boli toho dokazom :).
Nas vylet sme zakoncili v meste Topeca - hlavne mesto statu Kansas. Na mna prilis chladne americke mesto, ale prijemne slnecne pocasie mu dodalo trochu sarmu. A hlavne v nasej terajsej zostave - ja, Katka, Viole (Espana), Zdenek, Steve a Rodrig (Malta), sme nemali ani chvilku nudzu o zabavu :).
Po veselo stravenych 2 dnoch sme sa zase odobrali spat do Lincolnu. Vsetci opat unaveni, ale spokojni s krasnym vikendom plnym srandy a novych zazitkov....

piatok 17. októbra 2008

A polovica prveho semestra je za mnou...


Mam pocit akoby som len pred chvilou pisala prve vety do tohto mojho "dennika" a vzapeti si uvedomujem, ze prva stvrtina mojho pobytu v Amerike je neusprosne za mnou. Wau, ten cas tak leti! Dva mesiace plne zmien v mojom zivote, plne novych zazitkov, spoznavania "american way of life", byvania na internate......, ale hlavne plne straveneho casu s novymi priatelmi.
Zo zaciatku zmiesane pocity sa vo mne rozplynuli a teraz si plnymi duskami uzivam moznost stravit rok v tomto prostredi a som velmi vdacna vsetkym co mi to umoznili.
Nie kazdy den je pre mna jednoduchy, pretoze byt tak daleko od tych co su mi najdrahsi, je velmi narocne. Nastastie vdaka internetu sa aj velka dialka prekonava trochu lahsie. Taktiez mi pomaha partia ludi, ktora ma obklopuje. Dodava mi pozitivnu energiu a silu, a tak su moje dni vzdy o nieco jasnejsie.
Ale priznam sa, ze aj ked mi je tu fajn, uz sa veeeelmi tesim domov na Vianoce, na vsetkych mojich najblizsich :)!!!