Odpocitavanie zacina....posledny tyzden v Lincolne je predo mnou

....teda presne v pondelok ked odbilo 12.jula som si uvedomila, ze uz mi ostava presne tyzden, aby som si mohla uzit posledne chvilky v objati kukuricnych poli Nebrasky a potom tomuto miestu mozno navzdy zamavala zbohom...velmi zvlastny pocit.
Na jednej strane som plna nadsenia a nedockavosti, ze opat uvidim mojho milacka, moju rodinku, s ktorymi sa vydam na 3-tyzdnovu cestu po Amerike. Uz sa na to tesim, lebo verim, ze nas vylet bude plny krasnych zazitkov a skvelych skusenosti. Taktiez sa uz neviem dockat, ked opat vkrocim na europsku podu, budem sa moct tesit z krasy nasich miest, uzit si rodnu domovinu, prirodu a hlavne mojich drahych kamaratov, ktori mi v tychto koncinach tak velmi chybaju.
Na druhej strane uz teraz viem, ze mi bude aj velmi smutno, ked budem odtialto odchadzat. Mnoho skvelych kamaratov, co som si tu nasla, kopec skusenosti, co som tu ziskala, vela zazitkov, co som tu zazila, to vsetko ostava ukryte niekde hlboko v mojom vnutri a navzdy ostane sucastou mna.

And the game is almost over....

This time I switch to English because I want that my dear friends who spent this wonderful year with me can understand my words too.
It´s almost unbelievable and I still cannot think about it properly but it´s true... our study in Nebraska just finished. I feel like it would be now, when I was waving to my parents and my darling with the tears in my eyes to say goodbye, when I first entered the USA, when we first arrived to Lincoln, when we all in red were watching the American football....9 months passed so fast and suddenly it is time to say goodbye. Although my journey in the States is still not completely at the end, the year with my closest friends with whom I spent this wonderful time is over. It is really a weird feeling, full of sadness, when I have on my mind that some of them I won´t see ever again. It was an amazing year full of experience, fun, parties, travelling but for all full of new friends from all over the world. Guys, thank you for all, for making my time in Nebraska much nicer, I will never forget you!!!!

Discovering the East Coast with my darling :)

Bolo to nadhernych 9 dni plnych novych zazitkov, velkomiest, mnozstva ludi, dazdu i slnka, no hlavne mojho milacika :). Aby sme si nase odlucenie trosku sprijemnili, rozhodli sme sa stretnut a objavovat spolu krasy vychodneho pobrezia USA. Takze okrem tradicneho nadsenia za spoznavanim noveho mal tento vylet pre mna este specialne sladku prichut :).
Dalsia zaujimavost tejto cesty bola, ze sme boli ubytovani u znamych nasich znamych, takze ani o spoznavanie novych ludi nebola nudza. Pre mna to bola doteraz prva navsteva tak obrovskych miest v zivote. Za nas ciel sme si vybrali 3 mesta - New York, Philadelphia a Washington. Tazko sa mi hodnoti, ktore mesto mi najviac prilnulo k srdcu. Kazde z nich je ine, so svojskou atmosferou a zaujimavostami. New York ci Velke Jablko - mesto mrakodrapov, svetiel, preplnenych ulic...Sochy slobody, Empire State Building, Brooklyn Bridge, Manhattanu...utrzky z mnozstva miest typickych pre New York. Clovek ma pocit, ze je tu mozne snad vsetko, taky klasicky americky svet neobmedzenych moznosti. Philadelphia je uz viac konzervativna, pre Americanov vysostne dolezite mesto, kde sa podpisovala Deklaracia nezavislosti. Kvoli stalemu dazdu, ktory nas tu sprevadzal, na nas posobila trochu pochmurne. Zaroven vsak nic nestratila na svojej historickej hodnote, elegancii a uvolnenosti. Pred odchodom spat do New Yorku sme nemohli vynechat hlavne mesto Spojenych statov americkych - Washington. Mozno aj vdaka krasnemu pocasiu, ktorym nas metropola privitala, vo mne zanechala velmi prijemny dojem. Turistu tu uchvati mnozstvo memorialov, statnych budov, Biely dom :), muzei a mnoho inych zaujimavosti. Kazdy den sme sa snazili vyuzit naplno, co sme po veceroch vzdy pocitili na nasich bolavych nohach....ale stalo to zato!!!
Kazde z miest ostane ulozene hlboko v mojich spomienkach. Som velmi rada, ze sa mi podarilo opat spoznat dalsie casti a kulturu tejto obrovskej krajiny a hlavne v tak uzasnej spolocnosti :). Dakujem krasne mojim rodicom za ich velku podporu a mojmu drahemu za to, ze meral za mnou tak dlhu cestu, aby sme sa mohli vidiet!!!!!!!!!

Viva la vida!!!!

Trochu s oneskorenim, ale predsa...Nas vylet do Mexika, mojej prvej exotiky, vo mne zanechal plno dojmov a zazitkov a neda mi sa aspon s par z nich podelit. Je vsak velmi narocne na zopar riadkov popisat vsetko co sme pocas 2 tyzdnov zazili a videli.
16.11. sa nasa 4 clenna delegacia - ja, Katka, Bara a Zdenek- vybrala spoznat aspon trosicku z krasy tejto skoro 100 milionovej krajiny. Hned prichod na letisko do Mexico City nam ukazal, ze nas caka velke dobrodruzstvo. Mexiko je krajina mnohych tvari, obrovskeho prirodneho a kulturneho bohatstva. My sme sa snazili ochutnat aspon z kazdeho rozka troska. Prve dni sme sa kochali uzasnymi pyramidami Teotihuacan nachadzajuce sa vo vyske cca. 3000 m.n.m., ci pysne sa tyciacou a stale cinnou sopkou Popocatepetl. Dalej sme sa pomaly cez mesta Puebla a Oaxaca - nadherne mesta plne historie, svojskej atmosfery; cez kaktusovy narodny park, cez mnoho zakrut, horskych prechodov a po nekonecne dlhej ceste dostali na pobrezie Pacificu. Tu sme sa nechali uniest sarmom 3 miest leziacich v tejto oblasti. Puerto Escondido-svetozname miesto pre vasnivych surfarov. Playa Ventura - malicke mestecko, s velmi prijemnym domackym prostredim, ktoreho polovicu obyvatelov tvoria clenovia jednej rodiny. No a napokon mnohymi pribehmi a slavnymi osobnostami opletene - Acapulco (mometalne vsak aj utocisko mnohych drogovych dealerov). Od pobrezia sme sa cez kulturou zijucou Cuernavacou (nazyvanou tiez mestom of "high society") opat vydali smerom k Mexico City. Districto Federal, ako ho mexicania nazyvaju, je uplne odlisne od ostatnych mexickych miest. Na jednej strane je to kozmopolitna metropola plna nadhernych budov, bohatej kultury, znackovych obchodov a elegantne oblecenych businessmenov. Na druhej strane, mesto plne chudoby, spiny, zobrakov....
Aby bolo nase spoznavanie krajiny este autentickejsie, spestrovali sme si ho miestnou, castokrat velmi palivou kuchynou - tacos, quesilladas, tartas - boli nase pravidelne menu. Jazda v aute nam tiez casto tlacila smiech ale aj slzy do oci, ked sme uz po milionty krat narazili na retarder ci jamu v ceste....
Kazde miesto, ktore sme navstili v nas vsak zanechalo jedinecnu spomienku. Uvedomili sme si, ze peniaze pre tychto vzdy usmiatych a dobre naladenych ludi nehraju v zivote najdolezitejsiu rolu. Mna osobne si tento narod ziskal ich pozitivnym pristupom k zivotu, ich veselostou a schopnostou bavit sa kdekolvek a kedykolvek. Jednoduchi ludia vyznacujuci sa privetivostou a obrovskou pohostinnostou, ktori sa vedia tesit i z mala...mame sa od nich co ucit.
Mexiko uz pre mna nie je len miestom plnym turisticky pritazlivych miest, krasneho pocasia, pocestnych predavacov a preplnenych ciest. Je to predovsetkym miesto plne farieb, hudby, tanca, usmievavych tvari...miesto vyzarujuce pozitivnu energiu, miesto, ktore navzdy ostane v nasich srdciach.
A na uplny koniec by som chcela podakovat mojim drahym rodicom, ze mi umoznili obohatit sa o tak nadherny zazitok!!!!

A cas leti....

Neuveritelne! Prave som si uvedomila, ze uz veeelmi dlho som do mojho dennika neprispela. Zda sa mi akoby som len prednedavnom travila nadherne sviatocne chvile Vianoc s mojimi najblizsimi, obdivovala prazske vianocne trhy, krasne vyzdobeny Poprad, zasnezene Tatry, no hlavne uzivala rodinku, draheho a kamaratov....Cas vsak neuprosne leti, ja uz som spat v Lincolne a prvy mesiac 2. semestra v Licolne mam za sebou. Wau! Priznam sa, ze navrat spat do USA nebol jednoduchy, ale clovek si v prijemnom prostredi rychlo zvykne. Novorocne objatia kamaratov, prve party, novy ludia na internate a hned sa clovek zaklimatizuje. Taktiez skola nedala na seba dlho cakat, a tak sme hned spadli do studijneho kolotoca. Ale az tak to neprehanam :). Popri sprtani kniziek si cas rada sprijemnim kavickou v oblubenom Kopeli, cvicenim v RecCentre...alebo...stvrtkovou salsou, karaoke s Viole, ci pecenim cup cakes (muffins), oslavou Noveho Cinskeho roka.... Prilezitosti je mnoho, kazdy si len musi chytit tu svoju.....

Kansas City v Missouri :)

A Fall break je tu! Mame to cierne na bielom, ze sme stastne dobehli do polovice prveho semestra. A opat sa nam naskyta prilezitost volna :). To pre nas neznamena nic ine, len opat raz vyrazit za hranice Nebrasky a o kusok doplnit nase spoznavanie krajiny neobmedzenych moznosti.
Tentokrat sme sa vydali len na mensi vylet do Kansas City a okolia, kedze v novembri nas caka velky vylet (psst, ale o tom potom).
Kansas City je najvacsie mesto statu Missouri (nie statu Kansas, co som si tiez donedavna myslela). Jeho oficialna prezyvka je Mesto fontan, pretoze sa ich tu nachadza vyse 200. Vraj je to po Rime 2. najvyssi pocet fontan. Dalsou domenou Kansas City je mnozstvo bulvarov, okrem Pariza ich ma najviac na svete. Aj preto je niekedy mesto nazyvane ako "Pariz roviny".
Asi vdaka tymto europskym detailom posobilo na mna Kansas City velmi prijemne. Fakt som mala pocit akoby v tom meste vyzarovalo nieco europske, konecne som citila vanok kultury, ktora mi v mnohych americkych mestach chyba. Damy a pani v elegantnych satach, elegantne obchody s drahym oblecenim a kozmetikou....kraasa.
Noc sme stravili v univerzitnom meste Lawrence (stat Kansas). Jeho zaujimavostou je, ze tu vznikla myslienka basketbalu. Mesto sa taktiez vyznacuje znacnou davkou slobody (v kazdom smere). Podprsenky povesane na jednom mostov boli toho dokazom :).
Nas vylet sme zakoncili v meste Topeca - hlavne mesto statu Kansas. Na mna prilis chladne americke mesto, ale prijemne slnecne pocasie mu dodalo trochu sarmu. A hlavne v nasej terajsej zostave - ja, Katka, Viole (Espana), Zdenek, Steve a Rodrig (Malta), sme nemali ani chvilku nudzu o zabavu :).
Po veselo stravenych 2 dnoch sme sa zase odobrali spat do Lincolnu. Vsetci opat unaveni, ale spokojni s krasnym vikendom plnym srandy a novych zazitkov....

A polovica prveho semestra je za mnou...

Mam pocit akoby som len pred chvilou pisala prve vety do tohto mojho "dennika" a vzapeti si uvedomujem, ze prva stvrtina mojho pobytu v Amerike je neusprosne za mnou. Wau, ten cas tak leti! Dva mesiace plne zmien v mojom zivote, plne novych zazitkov, spoznavania "american way of life", byvania na internate......, ale hlavne plne straveneho casu s novymi priatelmi.
Zo zaciatku zmiesane pocity sa vo mne rozplynuli a teraz si plnymi duskami uzivam moznost stravit rok v tomto prostredi a som velmi vdacna vsetkym co mi to umoznili.
Nie kazdy den je pre mna jednoduchy, pretoze byt tak daleko od tych co su mi najdrahsi, je velmi narocne. Nastastie vdaka internetu sa aj velka dialka prekonava trochu lahsie. Taktiez mi pomaha partia ludi, ktora ma obklopuje. Dodava mi pozitivnu energiu a silu, a tak su moje dni vzdy o nieco jasnejsie.
Ale priznam sa, ze aj ked mi je tu fajn, uz sa veeeelmi tesim domov na Vianoce, na vsetkych mojich najblizsich :)!!!