Po mesiaci stravenom v objati kukuricnych poli sme sa vydali na prvy vylet za hranice statu Nebraska. Za ciel sme si zvolili Juznu Dakotu, kde sa tyci znamy monument - podobizne 4 americkych prezidentov zvecnene v kameni - Mount Rushmore. Nekonecna cesta, miestami nikde nikto, ziadne svetlo, ziadna znacka, iba nase auto a kde-tu zviera prebehujuce cez cestu. Velmi zvlastny, obcas az sklucujuci pocit. Po asi 10 hodinach sme vsak stastne dosli do nasej prvej cielovej stanice - najvacsieho mesta Juznej Dakoty - Rapid City. Odtial sme sa rano vybrali za "prezidentmi". Mt Rushmore National Memorial bol vyhotoveny Gutzonom Borglumom. Prostrednictvom 18m vysokych zulovych soch americkych prezidentov -G. Waschingtona, T . Jeffersona, T. Roosevelta, A. Lincolna, chcel autor zachytit prvych 150 rokov historie USA. Nazory na tuto atrakciu sa roznia, ja osobne som bola s prezidentmi spokojna :). Poobedie sme stravili narodnom parku Black Hills, kde sme stretli par volne pasucich na bizonov, urobili sme si prijemnu prechadzku a pokracovali sme v putovani dalej. Na vecer sme dorazili do mini mestecka Wall. Take miesto "in the middle of nowhere". Mali sme pocit akoby sa tam na chvilu zastavil cas. Druhy den rano sme sa vydali objavovat krasy dalsieho narodneho parku - Badlands. To uz bolo ine kafe! Park vulkanickeho povodu sa rozklada na cca. 98000ha a ma najrozlahlejsiu chranenu oblast travnatej stepi v USA. Podklad Badlands sice nie je vhodny na velkej prechadzky, ale aspon pohlad na ne bol famozny. A tak sme sa hrali na japonskych turistov..... Nabazeni fotenim unikatnych kopcov, sme zasadli do auta a cakala nas opat urputna cesta spat do kukuricnych poli, bolenie zadkov z dlheho sedenia, ale aj mnozsvo srandy v aute, spolocne spievanie a hlavne nove zazitky.....
Asi ani jediny krat za cele 4 roky mojho studia sa mi nestalo, ze by som hned druhy vikend semestra stravila cely nad knihami. Cloveku staci zaletiet za velku mlaku a je to tu! Ked som sa minuly vikend trapila nad mojou ulohou z personalneho managementu, tak som si pomyslela "Zlata VSE!" :). Americky system vyuky je dost odlisny od toho naseho. Dba sa tu na pravidelnu a systematicku pripravu z hodiny na hodinu. Dochadzka je tiez kontrolovana velmi prisne. Na mnohych predmetoch je urceny mozny pocet vymeskanych hodin. Ak je student velmi party-chtivy a v skole sa ukaze len kde-tu, dostane rovno zaznam -"failed". S tymto systemom by asi vacsina studentov na VSE nedostudovala :). A mne neostava nic ine, len sa s americkym stylom vyuky skamaratit a tvrdo bojovat....
Po dvoch tyzdnoch spoznavania naseho noveho bydliska sa nam uz zachcelo po zmene. Amerika toho pred nami este vela skryva a my mame len rok nato, aby jej zaujimavosti odhalili. A tak sme sa 1.septembra (Labour Day) pustili do toho. Omaha je nasa prva (a zaroven najblizsia mozna) zastavka mimo Lincoln. Doobedie sme stravili v miestnej ZOO. Zahrada bola krasna, no prazska je nadalej moja favoritka. Nasim oblubenym miestom bolo nadherne akvarium, pln vsakovakych morskych potvor a dokonca aj zralokov!K veceru sme sa presunuli do samotneho mesta. Je to najvacsie mesto statu Nebraska, tiez nazyvane "Gateway to the West" vdaka jeho polohe. Omaha sa postupom casu stala sidlom vyznamnych (hlavne financnych) institucii. Najvacsou pikoskou tohto mesta je skutocnost, ze tu zije a podnika momentalne najbohatsi clovek sveta - slavny Warren Buffett, nazyvany aj "Oracle of Omaha". V kutiku duse sme pri nasej prechadzke mestom verili, ze by sme tohto pana mohli stretnut. No ako si kazdy moze domysliet, taka nahoda je velmi mizerna :). Tak sme sa teda uspokojili s prechadzkou po meste, hladanim kaviarnicky a naslednym doplnanim kalorii v podobe tiramisu a brownies :). Mnaaam, to bolo dobre! Dobre najedeni, unaveni z celodenneho vyletu, ale bohatsi o nove zazitky sme sa nakoniec vydali spat do Lincolnu.
