Svoj druhy tyzden v Lincolne som ukocila snad najlepsie ako sa podla miestnych v Nebraske da - na Memorial stadione pri sledovani domaceho teamu americkeho futbalu - Huskers. Dominantnou farbou loga Huskers je cervena, a tak v den zapasu pravidelne cele mesto ocervenie. Od babatiek v kociku az po babicky o palicke - kazdy ma na sebe nieco cervene, najlepsie s napisom NEBRASKA. Je to priam neuveritelne pozorovat ako sa dav 85000 ludi vali na stadion, aby povzbudili svojich futbalovych hrdinov. Pre obyvatelov Nebrasky je to nesmierna cest zucastnit sa tychto zapasov. Su taki, ktori nevynechaju ani jeden zapas. Kedze sa listky pomerne tazko daju zohnat, niektori su radi, ze tuto sportovu slavnost vidia aspon raz za zivot. My sme mali to stastie zazit si "cervene sialenstvo" na vlastnej kozi (a nemohlo to byt inak ako v cervenych trickach :)). Atmosfera bola neskutocna, divaci v tribunach plne prezivaju celu hru a poctivo podporuju pokrikmi oblubeny team. "Go Big Red!!!" bolo pocut z kazdej strany. K tomu nesmu chybat povestne roztlieskavacky, ktore som zatial poznala len z americkych filmov. My s Radimom sme sa tiez snazili zapadnut. Kedze sme neovladali pravidla hry, museli sme vzdy kricat spolu s hulakajucim davom. Pocas hry sa nam postupne nase znalosti zlepsovali a uz aspon trochu tusime, co je cielom tohto oblubeneho americkeho sportu.
Čas rychlo leti a ja uz mam za sebou aj moj prvy tyzden na americkej univerzite za sebou. Uroven vyuky zavisi od jednotlivych vybranych kurzov, no zda sa, ze sa cez semester velmi nudit nestihnem. System mi trochu pripomina nasu strednu skolu, kde sa treba priebezne pripravovat na kazdu. Uz po prvych hodinach mam diar plny povinnymi domacimi ulohami, kvizmi, testami, skuskami..snad kazdy tyzden nieco. Bude to celkom narocne sa po 4 rokoch vratit do kolotoca kazdodenneho ucenia z hodiny na hodinu. V kazdom pripade sa tu ucitelia snazia byt velmi priatelski, neformalni, takze hodiny su zvacsa v prijemnej uvolnenej nalade. Potrpia si vsak na aktivne zapajanie sa studentov do diskusii a preberanych tem. Co ma na hodinach dost prekvapilo, je az prilis lezerny sposob obliekania mnohych studentov. Nie je nic zvlastne, ked vedla vas sedi slecna v teplakoch ci prikratkych kratasoch, v roztahanom tricku a zabkach - taka tunajsia uniforma :). Preto na nas uz z daleka poznat, ze nie sme miestni.
Po piatich dnoch stravenych za velkou mlakou som si konecne nasla cas na chvilku si sadnut za pocitac a zapisat moje prve dojmy z USA.
Do Lincolnu sme dosli v pondelok (18.8.) neskoro vecer, po 24 hodinach narocnej cesty, unaveni, ale stastni, ze sme konecne v nasom cieli. Lincoln, resp. campus Nebraska University of Lincoln bude nasim domovom na najblizsi rok, a preto urcite kazdy z nas bol plny ocakavania, ake to bude.
Je nas 5 - Katka, Bara, Radim, Zdenek a moja malickost, ktori mame tu cest vdaka Robitschekovmu stipendiu studovat 1 rok na americkej univerzite a vyskusat si "american way of life".
Cely prvy tyzden ubehol nesmierne rychlo. Po prilete sme sa ubytovali na koleji, na ktorej mame skoro same azijske spolubyvajuce. Hned druhy den sme sa pustili do tvorby rozvrhu. Pri jeho tvorbe mam pocit, ze v Amerike sa snad sa studovat vsetko, co si len clovek zmysli. Ci to ma tak velky vyznam to uz je vedlajsie :). My sme pri vybere dost narocni, tak az take jednoduche to nie je, ale verim, ze s pomocou ludi, co sa tu o nas staraju, sa nam vsetko podari zapisat. Aby som nezabudla, este pred tvorbou rozvrhu sme sa boli posilnit do miestnej palacinkarne - International House of Pancakes. Porcie su tu obrovske, a tak po mojich cucoriedkovych palacinkach som sa musela skoro gulat spat na campus (esteze sme sli autom :)). Tu zaciname chapat, preco je mnoho Americanov takych velkych rozmerov. Dalej nasledovala prehliadka campusu - krasne studentske mestecko, kde je vsade na skok - do obchodu, do menzy, do zdravotnickeho centra, a hlavne do nadherneho rekreacneho centra. Z neho sme boli vsetci uplne uneseni, pretoze ponuka nesmierne mnozstvo sportoveho vyzitia a kazdy si tam najde to svoje. Dali sme si predsavzatie, ze tu budeme cely rok poctivo trenovat, aby sme nerozrastli do americkych velkosti. Len ci sa nam to podari, pri tom vsetkom skvelom jedle a vybere v menze..... :(. Sucastou sportoveho centra je aj obrovsky station pre 85000 divakov, ktory je domovom miestneho teamu americkeho fotbalu - HUSKERS! V podstate cele mesto zije tymto sportom a od vsadial je pocut "Go on Huskers!". Aj my sme dostali moznost uzit si svoju chvilku slavy, ked nas ako novych studentov na univerzite privitali burlivym potleskom a pokrikmi pri prebiehani stadionom.
Co asi malokto vie je, ze v Nebraske zije najviac ceskych emigrantov v USA. Zaroven sa University of Nebraska, Lincoln pysi svojou 100 rocnou tradiciou vo vyuke ceskeho jazyka. Aj preto ma nase spoznavanie prostredia a ludi zvlastny nadych. Mnohi nas tu vitaju s velkym nadsenim a zaujmom dozvediet sa o Cesku a Slovensku viac. Vdaka tomu mame uz teraz mnoho pozvani na stretnutia od Ceskych klubov ci Nadacie ceskeho jazyka.
