Veronika

Odpocitavanie zacina....posledny tyzden v Lincolne je predo mnou

2009-06-22T08:16:00.000-07:00

....teda presne v pondelok ked odbilo 12.jula som si uvedomila, ze uz mi ostava presne tyzden, aby som si mohla uzit posledne chvilky v objati kukuricnych poli Nebrasky a potom tomuto miestu mozno navzdy zamavala zbohom...velmi zvlastny pocit.
Na jednej strane som plna nadsenia a nedockavosti, ze opat uvidim mojho milacka, moju rodinku, s ktorymi sa vydam na 3-tyzdnovu cestu po Amerike. Uz sa na to tesim, lebo verim, ze nas vylet bude plny krasnych zazitkov a skvelych skusenosti. Taktiez sa uz neviem dockat, ked opat vkrocim na europsku podu, budem sa moct tesit z krasy nasich miest, uzit si rodnu domovinu, prirodu a hlavne mojich drahych kamaratov, ktori mi v tychto koncinach tak velmi chybaju.
Na druhej strane uz teraz viem, ze mi bude aj velmi smutno, ked budem odtialto odchadzat. Mnoho skvelych kamaratov, co som si tu nasla, kopec skusenosti, co som tu ziskala, vela zazitkov, co som tu zazila, to vsetko ostava ukryte niekde hlboko v mojom vnutri a navzdy ostane sucastou mna.

And the game is almost over....

2009-05-12T19:23:00.000-07:00

This time I switch to English because I want that my dear friends who spent this wonderful year with me can understand my words too.
It´s almost unbelievable and I still cannot think about it properly but it´s true... our study in Nebraska just finished. I feel like it would be now, when I was waving to my parents and my darling with the tears in my eyes to say goodbye, when I first entered the USA, when we first arrived to Lincoln, when we all in red were watching the American football....9 months passed so fast and suddenly it is time to say goodbye. Although my journey in the States is still not completely at the end, the year with my closest friends with whom I spent this wonderful time is over. It is really a weird feeling, full of sadness, when I have on my mind that some of them I won´t see ever again. It was an amazing year full of experience, fun, parties, travelling but for all full of new friends from all over the world. Guys, thank you for all, for making my time in Nebraska much nicer, I will never forget you!!!!

Discovering the East Coast with my darling :)

2009-05-12T18:31:00.000-07:00

Bolo to nadhernych 9 dni plnych novych zazitkov, velkomiest, mnozstva ludi, dazdu i slnka, no hlavne mojho milacika :). Aby sme si nase odlucenie trosku sprijemnili, rozhodli sme sa stretnut a objavovat spolu krasy vychodneho pobrezia USA. Takze okrem tradicneho nadsenia za spoznavanim noveho mal tento vylet pre mna este specialne sladku prichut :).
Dalsia zaujimavost tejto cesty bola, ze sme boli ubytovani u znamych nasich znamych, takze ani o spoznavanie novych ludi nebola nudza. Pre mna to bola doteraz prva navsteva tak obrovskych miest v zivote. Za nas ciel sme si vybrali 3 mesta - New York, Philadelphia a Washington. Tazko sa mi hodnoti, ktore mesto mi najviac prilnulo k srdcu. Kazde z nich je ine, so svojskou atmosferou a zaujimavostami. New York ci Velke Jablko - mesto mrakodrapov, svetiel, preplnenych ulic...Sochy slobody, Empire State Building, Brooklyn Bridge, Manhattanu...utrzky z mnozstva miest typickych pre New York. Clovek ma pocit, ze je tu mozne snad vsetko, taky klasicky americky svet neobmedzenych moznosti. Philadelphia je uz viac konzervativna, pre Americanov vysostne dolezite mesto, kde sa podpisovala Deklaracia nezavislosti. Kvoli stalemu dazdu, ktory nas tu sprevadzal, na nas posobila trochu pochmurne. Zaroven vsak nic nestratila na svojej historickej hodnote, elegancii a uvolnenosti. Pred odchodom spat do New Yorku sme nemohli vynechat hlavne mesto Spojenych statov americkych - Washington. Mozno aj vdaka krasnemu pocasiu, ktorym nas metropola privitala, vo mne zanechala velmi prijemny dojem. Turistu tu uchvati mnozstvo memorialov, statnych budov, Biely dom :), muzei a mnoho inych zaujimavosti. Kazdy den sme sa snazili vyuzit naplno, co sme po veceroch vzdy pocitili na nasich bolavych nohach....ale stalo to zato!!!
Kazde z miest ostane ulozene hlboko v mojich spomienkach. Som velmi rada, ze sa mi podarilo opat spoznat dalsie casti a kulturu tejto obrovskej krajiny a hlavne v tak uzasnej spolocnosti :). Dakujem krasne mojim rodicom za ich velku podporu a mojmu drahemu za to, ze meral za mnou tak dlhu cestu, aby sme sa mohli vidiet!!!!!!!!!

Viva la vida!!!!

2009-02-12T23:02:00.000-08:00

Trochu s oneskorenim, ale predsa...Nas vylet do Mexika, mojej prvej exotiky, vo mne zanechal plno dojmov a zazitkov a neda mi sa aspon s par z nich podelit. Je vsak velmi narocne na zopar riadkov popisat vsetko co sme pocas 2 tyzdnov zazili a videli.
16.11. sa nasa 4 clenna delegacia - ja, Katka, Bara a Zdenek- vybrala spoznat aspon trosicku z krasy tejto skoro 100 milionovej krajiny. Hned prichod na letisko do Mexico City nam ukazal, ze nas caka velke dobrodruzstvo. Mexiko je krajina mnohych tvari, obrovskeho prirodneho a kulturneho bohatstva. My sme sa snazili ochutnat aspon z kazdeho rozka troska. Prve dni sme sa kochali uzasnymi pyramidami Teotihuacan nachadzajuce sa vo vyske cca. 3000 m.n.m., ci pysne sa tyciacou a stale cinnou sopkou Popocatepetl. Dalej sme sa pomaly cez mesta Puebla a Oaxaca - nadherne mesta plne historie, svojskej atmosfery; cez kaktusovy narodny park, cez mnoho zakrut, horskych prechodov a po nekonecne dlhej ceste dostali na pobrezie Pacificu. Tu sme sa nechali uniest sarmom 3 miest leziacich v tejto oblasti. Puerto Escondido-svetozname miesto pre vasnivych surfarov. Playa Ventura - malicke mestecko, s velmi prijemnym domackym prostredim, ktoreho polovicu obyvatelov tvoria clenovia jednej rodiny. No a napokon mnohymi pribehmi a slavnymi osobnostami opletene - Acapulco (mometalne vsak aj utocisko mnohych drogovych dealerov). Od pobrezia sme sa cez kulturou zijucou Cuernavacou (nazyvanou tiez mestom of "high society") opat vydali smerom k Mexico City. Districto Federal, ako ho mexicania nazyvaju, je uplne odlisne od ostatnych mexickych miest. Na jednej strane je to kozmopolitna metropola plna nadhernych budov, bohatej kultury, znackovych obchodov a elegantne oblecenych businessmenov. Na druhej strane, mesto plne chudoby, spiny, zobrakov....
Aby bolo nase spoznavanie krajiny este autentickejsie, spestrovali sme si ho miestnou, castokrat velmi palivou kuchynou - tacos, quesilladas, tartas - boli nase pravidelne menu. Jazda v aute nam tiez casto tlacila smiech ale aj slzy do oci, ked sme uz po milionty krat narazili na retarder ci jamu v ceste....
Kazde miesto, ktore sme navstili v nas vsak zanechalo jedinecnu spomienku. Uvedomili sme si, ze peniaze pre tychto vzdy usmiatych a dobre naladenych ludi nehraju v zivote najdolezitejsiu rolu. Mna osobne si tento narod ziskal ich pozitivnym pristupom k zivotu, ich veselostou a schopnostou bavit sa kdekolvek a kedykolvek. Jednoduchi ludia vyznacujuci sa privetivostou a obrovskou pohostinnostou, ktori sa vedia tesit i z mala...mame sa od nich co ucit.
Mexiko uz pre mna nie je len miestom plnym turisticky pritazlivych miest, krasneho pocasia, pocestnych predavacov a preplnenych ciest. Je to predovsetkym miesto plne farieb, hudby, tanca, usmievavych tvari...miesto vyzarujuce pozitivnu energiu, miesto, ktore navzdy ostane v nasich srdciach.
A na uplny koniec by som chcela podakovat mojim drahym rodicom, ze mi umoznili obohatit sa o tak nadherny zazitok!!!!

A cas leti....

2009-02-12T22:36:00.000-08:00

Neuveritelne! Prave som si uvedomila, ze uz veeelmi dlho som do mojho dennika neprispela. Zda sa mi akoby som len prednedavnom travila nadherne sviatocne chvile Vianoc s mojimi najblizsimi, obdivovala prazske vianocne trhy, krasne vyzdobeny Poprad, zasnezene Tatry, no hlavne uzivala rodinku, draheho a kamaratov....Cas vsak neuprosne leti, ja uz som spat v Lincolne a prvy mesiac 2. semestra v Licolne mam za sebou. Wau! Priznam sa, ze navrat spat do USA nebol jednoduchy, ale clovek si v prijemnom prostredi rychlo zvykne. Novorocne objatia kamaratov, prve party, novy ludia na internate a hned sa clovek zaklimatizuje. Taktiez skola nedala na seba dlho cakat, a tak sme hned spadli do studijneho kolotoca. Ale az tak to neprehanam :). Popri sprtani kniziek si cas rada sprijemnim kavickou v oblubenom Kopeli, cvicenim v RecCentre...alebo...stvrtkovou salsou, karaoke s Viole, ci pecenim cup cakes (muffins), oslavou Noveho Cinskeho roka.... Prilezitosti je mnoho, kazdy si len musi chytit tu svoju.....

Kansas City v Missouri :)

2008-10-23T19:44:00.000-07:00

A Fall break je tu! Mame to cierne na bielom, ze sme stastne dobehli do polovice prveho semestra. A opat sa nam naskyta prilezitost volna :). To pre nas neznamena nic ine, len opat raz vyrazit za hranice Nebrasky a o kusok doplnit nase spoznavanie krajiny neobmedzenych moznosti.
Tentokrat sme sa vydali len na mensi vylet do Kansas City a okolia, kedze v novembri nas caka velky vylet (psst, ale o tom potom).
Kansas City je najvacsie mesto statu Missouri (nie statu Kansas, co som si tiez donedavna myslela). Jeho oficialna prezyvka je Mesto fontan, pretoze sa ich tu nachadza vyse 200. Vraj je to po Rime 2. najvyssi pocet fontan. Dalsou domenou Kansas City je mnozstvo bulvarov, okrem Pariza ich ma najviac na svete. Aj preto je niekedy mesto nazyvane ako "Pariz roviny".
Asi vdaka tymto europskym detailom posobilo na mna Kansas City velmi prijemne. Fakt som mala pocit akoby v tom meste vyzarovalo nieco europske, konecne som citila vanok kultury, ktora mi v mnohych americkych mestach chyba. Damy a pani v elegantnych satach, elegantne obchody s drahym oblecenim a kozmetikou....kraasa.
Noc sme stravili v univerzitnom meste Lawrence (stat Kansas). Jeho zaujimavostou je, ze tu vznikla myslienka basketbalu. Mesto sa taktiez vyznacuje znacnou davkou slobody (v kazdom smere). Podprsenky povesane na jednom mostov boli toho dokazom :).
Nas vylet sme zakoncili v meste Topeca - hlavne mesto statu Kansas. Na mna prilis chladne americke mesto, ale prijemne slnecne pocasie mu dodalo trochu sarmu. A hlavne v nasej terajsej zostave - ja, Katka, Viole (Espana), Zdenek, Steve a Rodrig (Malta), sme nemali ani chvilku nudzu o zabavu :).
Po veselo stravenych 2 dnoch sme sa zase odobrali spat do Lincolnu. Vsetci opat unaveni, ale spokojni s krasnym vikendom plnym srandy a novych zazitkov....

A polovica prveho semestra je za mnou...

2008-10-17T20:34:00.000-07:00

Mam pocit akoby som len pred chvilou pisala prve vety do tohto mojho "dennika" a vzapeti si uvedomujem, ze prva stvrtina mojho pobytu v Amerike je neusprosne za mnou. Wau, ten cas tak leti! Dva mesiace plne zmien v mojom zivote, plne novych zazitkov, spoznavania "american way of life", byvania na internate......, ale hlavne plne straveneho casu s novymi priatelmi.
Zo zaciatku zmiesane pocity sa vo mne rozplynuli a teraz si plnymi duskami uzivam moznost stravit rok v tomto prostredi a som velmi vdacna vsetkym co mi to umoznili.
Nie kazdy den je pre mna jednoduchy, pretoze byt tak daleko od tych co su mi najdrahsi, je velmi narocne. Nastastie vdaka internetu sa aj velka dialka prekonava trochu lahsie. Taktiez mi pomaha partia ludi, ktora ma obklopuje. Dodava mi pozitivnu energiu a silu, a tak su moje dni vzdy o nieco jasnejsie.
Ale priznam sa, ze aj ked mi je tu fajn, uz sa veeeelmi tesim domov na Vianoce, na vsetkych mojich najblizsich :)!!!

Vylet do Juznej Dakoty

2008-09-26T13:35:00.000-07:00

Po mesiaci stravenom v objati kukuricnych poli sme sa vydali na prvy vylet za hranice statu Nebraska. Za ciel sme si zvolili Juznu Dakotu, kde sa tyci znamy monument - podobizne 4 americkych prezidentov zvecnene v kameni - Mount Rushmore.
Nekonecna cesta, miestami nikde nikto, ziadne svetlo, ziadna znacka, iba nase auto a kde-tu zviera prebehujuce cez cestu. Velmi zvlastny, obcas az sklucujuci pocit.
Po asi 10 hodinach sme vsak stastne dosli do nasej prvej cielovej stanice - najvacsieho mesta Juznej Dakoty - Rapid City. Odtial sme sa rano vybrali za "prezidentmi". Mt Rushmore National Memorial bol vyhotoveny Gutzonom Borglumom. Prostrednictvom 18m vysokych zulovych soch americkych prezidentov -G. Waschingtona, T . Jeffersona, T. Roosevelta, A. Lincolna, chcel autor zachytit prvych 150 rokov historie USA. Nazory na tuto atrakciu sa roznia, ja osobne som bola s prezidentmi spokojna :).
Poobedie sme stravili narodnom parku Black Hills, kde sme stretli par volne pasucich na bizonov, urobili sme si prijemnu prechadzku a pokracovali sme v putovani dalej. Na vecer sme dorazili do mini mestecka Wall. Take miesto "in the middle of nowhere". Mali sme pocit akoby sa tam na chvilu zastavil cas.
Druhy den rano sme sa vydali objavovat krasy dalsieho narodneho parku - Badlands. To uz bolo ine kafe! Park vulkanickeho povodu sa rozklada na cca. 98000ha a ma najrozlahlejsiu chranenu oblast travnatej stepi v USA. Podklad Badlands sice nie je vhodny na velkej prechadzky, ale aspon pohlad na ne bol famozny. A tak sme sa hrali na japonskych turistov.....
Nabazeni fotenim unikatnych kopcov, sme zasadli do auta a cakala nas opat urputna cesta spat do kukuricnych poli, bolenie zadkov z dlheho sedenia, ale aj mnozsvo srandy v aute, spolocne spievanie a hlavne nove zazitky.....

Skola vola.....

2008-09-14T21:22:00.000-07:00

Asi ani jediny krat za cele 4 roky mojho studia sa mi nestalo, ze by som hned druhy vikend semestra stravila cely nad knihami. Cloveku staci zaletiet za velku mlaku a je to tu! Ked som sa minuly vikend trapila nad mojou ulohou z personalneho managementu, tak som si pomyslela "Zlata VSE!" :).
Americky system vyuky je dost odlisny od toho naseho. Dba sa tu na pravidelnu a systematicku pripravu z hodiny na hodinu. Dochadzka je tiez kontrolovana velmi prisne. Na mnohych predmetoch je urceny mozny pocet vymeskanych hodin. Ak je student velmi party-chtivy a v skole sa ukaze len kde-tu, dostane rovno zaznam -"failed". S tymto systemom by asi vacsina studentov na VSE nedostudovala :). A mne neostava nic ine, len sa s americkym stylom vyuky skamaratit a tvrdo bojovat....

Vylet do Omahy

2008-09-14T20:26:00.000-07:00

Po dvoch tyzdnoch spoznavania naseho noveho bydliska sa nam uz zachcelo po zmene. Amerika toho pred nami este vela skryva a my mame len rok nato, aby jej zaujimavosti odhalili. A tak sme sa 1.septembra (Labour Day) pustili do toho.
Omaha je nasa prva (a zaroven najblizsia mozna) zastavka mimo Lincoln. Doobedie sme stravili v miestnej ZOO. Zahrada bola krasna, no prazska je nadalej moja favoritka. Nasim oblubenym miestom bolo nadherne akvarium, pln vsakovakych morskych potvor a dokonca aj zralokov!K veceru sme sa presunuli do samotneho mesta.
Je to najvacsie mesto statu Nebraska, tiez nazyvane "Gateway to the West" vdaka jeho polohe. Omaha sa postupom casu stala sidlom vyznamnych (hlavne financnych) institucii. Najvacsou pikoskou tohto mesta je skutocnost, ze tu zije a podnika momentalne najbohatsi clovek sveta - slavny Warren Buffett, nazyvany aj "Oracle of Omaha". V kutiku duse sme pri nasej prechadzke mestom verili, ze by sme tohto pana mohli stretnut. No ako si kazdy moze domysliet, taka nahoda je velmi mizerna :). Tak sme sa teda uspokojili s prechadzkou po meste, hladanim kaviarnicky a naslednym doplnanim kalorii v podobe tiramisu a brownies :). Mnaaam, to bolo dobre! Dobre najedeni, unaveni z celodenneho vyletu, ale bohatsi o nove zazitky sme sa nakoniec vydali spat do Lincolnu.

Go Big Red!!!!

2008-08-31T20:29:00.000-07:00

Svoj druhy tyzden v Lincolne som ukocila snad najlepsie ako sa podla miestnych v Nebraske da - na Memorial stadione pri sledovani domaceho teamu americkeho futbalu - Huskers. Dominantnou farbou loga Huskers je cervena, a tak v den zapasu pravidelne cele mesto ocervenie. Od babatiek v kociku az po babicky o palicke - kazdy ma na sebe nieco cervene, najlepsie s napisom NEBRASKA. Je to priam neuveritelne pozorovat ako sa dav 85000 ludi vali na stadion, aby povzbudili svojich futbalovych hrdinov.
Pre obyvatelov Nebrasky je to nesmierna cest zucastnit sa tychto zapasov. Su taki, ktori nevynechaju ani jeden zapas. Kedze sa listky pomerne tazko daju zohnat, niektori su radi, ze tuto sportovu slavnost vidia aspon raz za zivot.
My sme mali to stastie zazit si "cervene sialenstvo" na vlastnej kozi (a nemohlo to byt inak ako v cervenych trickach :)). Atmosfera bola neskutocna, divaci v tribunach plne prezivaju celu hru a poctivo podporuju pokrikmi oblubeny team. "Go Big Red!!!" bolo pocut z kazdej strany. K tomu nesmu chybat povestne roztlieskavacky, ktore som zatial poznala len z americkych filmov.
My s Radimom sme sa tiez snazili zapadnut. Kedze sme neovladali pravidla hry, museli sme vzdy kricat spolu s hulakajucim davom. Pocas hry sa nam postupne nase znalosti zlepsovali a uz aspon trochu tusime, co je cielom tohto oblubeneho americkeho sportu.

Prvy tyzden skoly je za nami...

2008-08-31T20:01:00.000-07:00

Čas rychlo leti a ja uz mam za sebou aj moj prvy tyzden na americkej univerzite za sebou. Uroven vyuky zavisi od jednotlivych vybranych kurzov, no zda sa, ze sa cez semester velmi nudit nestihnem. System mi trochu pripomina nasu strednu skolu, kde sa treba priebezne pripravovat na kazdu. Uz po prvych hodinach mam diar plny povinnymi domacimi ulohami, kvizmi, testami, skuskami..snad kazdy tyzden nieco. Bude to celkom narocne sa po 4 rokoch vratit do kolotoca kazdodenneho ucenia z hodiny na hodinu.
V kazdom pripade sa tu ucitelia snazia byt velmi priatelski, neformalni, takze hodiny su zvacsa v prijemnej uvolnenej nalade. Potrpia si vsak na aktivne zapajanie sa studentov do diskusii a preberanych tem.
Co ma na hodinach dost prekvapilo, je az prilis lezerny sposob obliekania mnohych studentov. Nie je nic zvlastne, ked vedla vas sedi slecna v teplakoch ci prikratkych kratasoch, v roztahanom tricku a zabkach - taka tunajsia uniforma :). Preto na nas uz z daleka poznat, ze nie sme miestni.

A dobrodruzstvo medzi kukuricnymi klasmi zacina...

2008-08-23T18:20:00.000-07:00

Prvy tyzden v Nebraske

Po piatich dnoch stravenych za velkou mlakou som si konecne nasla cas na chvilku si sadnut za pocitac a zapisat moje prve dojmy z USA.

Do Lincolnu sme dosli v pondelok (18.8.) neskoro vecer, po 24 hodinach narocnej cesty, unaveni, ale stastni, ze sme konecne v nasom cieli. Lincoln, resp. campus Nebraska University of Lincoln bude nasim domovom na najblizsi rok, a preto urcite kazdy z nas bol plny ocakavania, ake to bude.

Je nas 5 - Katka, Bara, Radim, Zdenek a moja malickost, ktori mame tu cest vdaka Robitschekovmu stipendiu studovat 1 rok na americkej univerzite a vyskusat si "american way of life".

Cely prvy tyzden ubehol nesmierne rychlo.
Po prilete sme sa ubytovali na koleji, na ktorej mame skoro same azijske spolubyvajuce.
Hned druhy den sme sa pustili do tvorby rozvrhu. Pri jeho tvorbe mam pocit, ze v Amerike sa snad sa studovat vsetko, co si len clovek zmysli. Ci to ma tak velky vyznam to uz je vedlajsie :).
My sme pri vybere dost narocni, tak az take jednoduche to nie je, ale verim, ze s pomocou ludi, co sa tu o nas staraju, sa nam vsetko podari zapisat.
Aby som nezabudla, este pred tvorbou rozvrhu sme sa boli posilnit do miestnej palacinkarne - International House of Pancakes. Porcie su tu obrovske, a tak po mojich cucoriedkovych palacinkach som sa musela skoro gulat spat na campus (esteze sme sli autom :)). Tu zaciname chapat, preco je mnoho Americanov takych velkych rozmerov.
Dalej nasledovala prehliadka campusu - krasne studentske mestecko, kde je vsade na skok - do obchodu, do menzy, do zdravotnickeho centra, a hlavne do nadherneho rekreacneho centra. Z neho sme boli vsetci uplne uneseni, pretoze ponuka nesmierne mnozstvo sportoveho vyzitia a kazdy si tam najde to svoje. Dali sme si predsavzatie, ze tu budeme cely rok poctivo trenovat, aby sme nerozrastli do americkych velkosti. Len ci sa nam to podari, pri tom vsetkom skvelom jedle a vybere v menze..... :(.
Sucastou sportoveho centra je aj obrovsky station pre 85000 divakov, ktory je domovom miestneho teamu americkeho fotbalu - HUSKERS! V podstate cele mesto zije tymto sportom a od vsadial je pocut "Go on Huskers!". Aj my sme dostali moznost uzit si svoju chvilku slavy, ked nas ako novych studentov na univerzite privitali burlivym potleskom a pokrikmi pri prebiehani stadionom.

Co asi malokto vie je, ze v Nebraske zije najviac ceskych emigrantov v USA. Zaroven sa University of Nebraska, Lincoln pysi svojou 100 rocnou tradiciou vo vyuke ceskeho jazyka. Aj preto ma nase spoznavanie prostredia a ludi zvlastny nadych. Mnohi nas tu vitaju s velkym nadsenim a zaujmom dozvediet sa o Cesku a Slovensku viac. Vdaka tomu mame uz teraz mnoho pozvani na stretnutia od Ceskych klubov ci Nadacie ceskeho jazyka.